Hovor, čo cítiš...

Pokiaľ by Boh na chvíľu zabudol, že som len bábkou a daroval mi ešte odrobinku života, využil by som ten čas najlepšie, ako len dokážem.
Pravdepodobne by som nepovedal všetko, nad čím premýšľam, ale určite by som si premyslel všetko, čo poviem. Hodnotil by som veci nie podľa ceny, ale podľa významu. Spal by som málo, sníval viac, viem, že každú minútu so zavretými očami strácame šesťdesiat sekúnd svetla. Šiel by som, keď sa iní zastavujú, budil by som sa, keď iní spia.
Keby mi Boh ešte daroval odrobinku života, jednoducho by som sa obliekol a kráčal ku slnku, aby som objavoval nielen svoje telo, ale moju dušu. Presviedčal by som ľudí, ako veľmi sa mýlia, ak si myslia, že sa nehodí zamilovať na starosť. Nevedia totiž, že starnú práve preto, že utekajú pred láskou.
Dieťatu by som pripravil krídla, ale dal by som mu ich, až keď sa naučí lietať samostatne. Ľuďom vo vyššom veku by som pripomenul, že smrť neprichádza so starobou, ale so zabudnutím či opustením. Toľko vecí som sa od vás naučil, ľudia...
Naučil som sa, že všetci chcú žiť na vrcholku hory, ale zabúdajú, že naozajstné šťastie sa skrýva v spôsobe, akým vystupujeme na štít. Naučil som sa, že keď novorodenec prvýkrát chytá svojou malou dlaňou palec svojho otca, drží ho už navždy. Naučil som sa, že človek môže pozerať na druhého zhora iba vtedy, keď mu chce pomôcť, aby sa zodvihol.
Je toľko vecí, ktoré som sa mohol od vás naučiť, ale v skutočnosti sa mi neveľmi zídu, keď, ak ma vložia do truhly, nebudem už žiť.
Hovor vždy, čo cítiš, a rob, čo myslíš. Keby som vedel, že dnes Ťa poslednýkrát uvidím v spánku, silne by som Ťa objal a modlil by som sa k Pánovi, aby mi dovolil byť Tvojím anjelom strážnym. Keby som vedel, že sú to posledné minúty, čo ťa vidím, povedal by som: Milujem ťa. A nepredpokladal by som hlúpo, že predsa o tom vieš.
Vždy je nejaké ráno a život nám dáva možnosť urobiť dobrý skutok, ale pokiaľ sa mýlim a dnešok je všetkým čo mi ostáva, chcel by som Ti povedať, ako veľmi Ťa milujem a že na Teba nikdy nezabudnem.
Ráno nie je zaručené nikomu, ani mladému, ani starému. Možno, že dnes poslednýkrát pozeráš na tých, ktorých miluješ. Preto sa nezdržuj, urob to dnes, pretože ak sa ukáže, že sa nedočkáš rána, budeš ľutovať deň, v ktorom si nemal čas na jeden úsmev, na jeden bozk, že si bol príliš zaujatý na to, aby si im splnil posledné želanie. Buď vždy nablízku tým, ktorých miluješ a buď na nich dobrý, nájdi si čas, aby si im povedal: Ako mi je ťažko.
Prepáč. Prosím. Ďakujem... A všetky láskavé slová, aké len poznáš. Nikto si Ťa nebude pamätať za Tvoje tajné myšlienky. Preto pros Pána o silu a múdrosť, aby si ich mohol vyjadriť. Dokáž svojim priateľom a blízkym, ako veľmi sú potrební.
Tieto slová adresuj, komu len chceš. Pokiaľ to neurobíš dnes, ráno bude také isté ako včera.

Konchedras 28.10. 2015